Pandémia nového koronavírusu je pre nás novou situáciou, s akou sme sa doposiaľ nestretli a možno nevieme na ňu reagovať. Ako si v tejto situácii poradiť a udržať si mentálne zdravie?
Psychické prežívanie v čase pandémie
Život väčšiny z nás sa v dôsledku pandémie spôsobenej koronavírusom výrazne zmenil. Takmer zo dňa na deň sme sa ocitli v domácej izolácii, niektorí pracujú z domu, rodičia sa stali učiteľmi svojich detí. Prežívame strach, obavy o zdravie svoje a našich blízkych, neistotu z toho, čo nás čaká. Je to situácia, ktorú sme ešte nezažili, nikto nás na ňu nepripravil a tak je prirodzené, že môžeme prežívať úzkosť, neistotu, strach z nového, nepoznaného, z choroby, zo smrti, obavy o prácu, atď. Každý deň sme zahltení správami o počte nakazených a z médií sa dozvedáme najmä tie negatívne udalosti. Čím viac sa na tieto negatívne správy sústredíme, tým viac môže narastať naša úzkosť. Pandémia vírusu nás môže ovplyvňovať nielen fyzicky, ekonomicky, finančne, sociálne, ale aj emocionálne a psychicky. Zvlášť na rodičov je vyvíjaný zvýšený tlak, kedy sa popri práci a domácim povinnostiam musia starať o deti a učiť sa s nimi. Učenie s deťmi doma môže byť pre niektorých rodičov náročné. Deti to môžu brať ,,prázdninovo“, nechce sa im učiť, pre rodičov môže byť ťažké vysvetliť niektoré učivo.
Nielen dospelí ale aj deti môžu prežívať obavy. Ohrozená môže byť ich potreba bezpečia a istoty v dôsledku narušenia ich bežného režimu – nechodia do školy, škôlky, chýbajú im kamaráti, zatvorené sú ihriská, kiná, na vychádzky musia nosiť rúško, nenavštevujú záujmové krúžky, atď. Uvedomujú si situáciu, počujú správy v TV, rádiu, rozhovory dospelých. Zároveň vnímajú prežívanie rodičov, vidia ich reakcie. Preto je dôležité, aby sa rodičia snažili udržať v pozitívnom naladení. V neposlednom rade psychika vplýva na našu imunitu.
Ako zistíme, že dieťa môže prežívať úzkosť?
Niektoré deti dávajú otvorene najavo svoje obavy. U detí s narušenou komunikačnou schopnosťou môže byť schopnosť verbalizovať svoje pocity znížená. Vo všeobecnosti deti často reagujú psychosomaticky, napr. niečo ich bolí (hlava bruško), môžu mať problémy v jedení, so spánkom, vyžadujú si viac pozornosti, sú precitlivelé, plačlivé, majú strach z rôznych vecí, ale môže sa objaviť aj nervozita, výbušnosť.
Ako môžeme zmierniť úzkosť u detí v čase koronavírusu?
- Rozprávajte sa s nimi
Aj keď deti nemusia dávať najavo svoje obavy, môžu ich však vnútorne prežívať. Je preto nevyhnutné sa s nimi o danej téme rozprávať. Informácie je potrebné podať vhodnou formou, ktorá bude veku primeraná. Postačujúce sú stručné informácie s vysvetlením, že je rozšírený vírus, voči ktorému sa snažíme chrániť tak, že sa menej stretávame, preto nechodíme do školy, do práce. Aby sme sa nenakazili, robíme určité opatrenia – umývame si ruky, nosíme rúška, ostávame doma, nenavštevujeme sa, atď. Zbytočne deti nezahlcujeme podrobnými informáciami. Zároveň im však umožníme pýtať sa na to, čo ich zaujíma. Je dôležité, aby vedeli, že robíme všetko preto, aby boli v bezpečí. Vhodné video s touto problematikou môžete nájsť na internete napr. https://www.youtube.com/watch?v=QKKsXAW7pcI&vl=sk.
- Neignorujte ich pocity
Je dôležité, aby deti v rodičoch cítili oporu, preto neignorujte ich pocity a umožnite im ich vyjadriť – buď slovne, alebo ak s tým majú problém, prostredníctvom tváričiek – smajlíkov, kreslením, atď.
Ako sa s deťmi rozprávať (zdroj: Trauma Informed Parent) – vhodné reakcie: ,,Rozumiem ti. Je to ťažké.“ ,,Je v poriadku, ak cítiš strach.“ ,,Môže to chvíľu trvať.“ ,,Čo môžeme urobiť, aby dnešný deň bol dobrý?“ ,,Starostlivosť o seba samých nám môže pomôcť zostať zdravými.“
Nevhodné reakcie: ,,Neboj sa, všetko bude v poriadku.“ ,,Nemáš sa čoho báť.“ ,,Všetko to skoro skončí.“ ,,Sľubujem, že sa nenakazíme.“
- Spoločné činnosti
Teraz máte možnosť venovať sa činnostiam, na ktoré bežne nie je čas, ktoré vám budú robiť radosť – venovať deťom plnú pozornosť, hrať sa spoločenské hry, zapojiť deti do domácich prác, spoločne niečo tvoriť, kresliť, spievať, pozerať a čítať si rozprávky – môžete využiť aj vymyslené príbehy, kde budú hrdinovia zažívať podobnú situáciu, príbeh by mal končiť pozitívne.
- Relaxácia
Ak je miera úzkosti u dieťaťa vysoká, je vhodné vyskúšať relaxačné cvičenia, hlboké bránicové dýchanie, imagináciu (napr. bezpečného miesta, ochranného štítu). Je však potrebný ich pravidelný nácvik. V prípade záujmu sa môžete obrátiť na naše centrum, kde Vám poskytneme konkrétne námety, ako môžete s deťmi relaxovať v domácom prostredí.
- Fyzická aktivita, prechádzky v prírode, športovanie pri rešpektovaní nariadených opatrení.
- Vytvorenie rozvrhu denných aktivít
Plánovanie činností, denný režim pomôže zvýšiť pocit istoty, školákom uľahčí organizácia času učenie. Je dôležité vyčleniť si priestor na povinnosti ale aj odreagovanie a zábavu.
- Využiť moderné spôsoby komunikácie, ktoré nám ponúka internet, zavolať starým rodičom, kamarátom, s ktorými sa nemôžeme stretnúť.
- Vytvoriť si spoločný rituál pred spaním – rozprávame sa s deťmi o prežitom dni, čo ich v daný deň potešilo, z čoho boli smutní, čo ich nahnevalo, za čo sú vďační…Ak má dieťa problém rozprávať o svojich pocitoch, môžeme použiť obrázky s emóciami, cez ktoré sa môže vyjadriť. Rodič môže byť príkladom, keď sám porozpráva o svojom prežitom dni.
Každá minca má dve strany, aj na súčasnú situáciu môžeme nazerať z pozitívneho hľadiska. Opatrenia, ktoré musíme dodržiavať nám zároveň dávajú príležitosť spomaliť, zamyslieť sa nad svojim životom, rozvíjať svoje záujmy, venovať sa sebe, rodine…
Ak máte pocit, že situáciu nezvládate, prípadne sa potrebujete poradiť, môžete nás kontaktovať mailom alebo telefonicky.
Vypracovala: PhDr. Lýdia Olejníková, psychologička CŠPP