Elektívny (selektívny, výberový) mutizmus sa podľa MKCH 10 zaraďuje medzi poruchy správania a emotivity so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania.

O elektívnom mutizme hovoríme vtedy, ak dieťa nemá poškodený centrálny nervový systém a rečové orgány a aj napriek tomu a svojej veľkej snahe nie je schopné komunikovať so svojím okolím. Elektívny mutizmus sa prejavuje mlčaním v kontakte s určitou osobou, v určitom prostredí alebo v určitej situácii. Ide o stratu reči, ktorá je psychicky podmienená. Nie je to dobrovoľné rozhodnutie dieťaťa nekomunikovať s cudzími ľuďmi.

Príčiny elektívneho mutizmu môžu byť rôzne (psychologické, organické, predispozičné, osobnostné rysy). Elektívny mutizmus môže vzniknúť z traumatického zážitku, sociálnej fóbie, pomsty, zo strachu zo straty, môže byť následkom zvýšenej psychickej citlivosti voči vlastnému výkonu i extrémne vystupovaných obáv zo zlyhania v komunikácii.

O elektívnom mutizme hovoríme vtedy, ak mlčanlivosť trvá dlhšie ako jeden mesiac po adaptácii na nové prostredie. Postihuje približne 0,1 percent detskej populácie, trpia ním o niečo častejšie dievčatá ako chlapci.

Elektívny mutizmus sa najčastejšie vyvíja počas predškolského veku, teda pri prvom pravidelnom odlúčení dieťaťa od domova, resp. od matky. Zatiaľ čo doma dieťa dosiaľ komunikovalo bez problémov, po nástupe do materskej školy odmieta verbálne komunikovať s učiteľmi a často i deťmi v triede.

Prejavy elektívneho mutizmu sú u detí rôzne. Niektoré nekomunikujú v cudzom prostredí vôbec, iné môžu byť schopné hovoriť s pár vyvolenými, alebo používať šepot, môžu byť tiež schopné komunikovať neverbálne, nemusia byť schopné  nadviazať očný kontakt, môžu mať tendenciu stať bez pohybu, bez výrazu. Sú deti, ktoré môžu vyzerať uvoľnene a bezstarostne a bez problémov komunikovať so svojimi rovesníkmi. Najčastejšie ide o deti zdržanlivé, utiahnuté, ostýchavé, bojazlivé, nápadne neisté v styku s cudzími, najmä dospelými ľuďmi, príliš senzitívne, zraniteľné, s odmietavým správaním.

V terapii elektívneho mutizmu je dôležitá psychiatrická liečba (ak je prítomné i psychiatrické ochorenie), psychoterapeutická liečba (zameraná na príčiny) a logopedická terapia. Zanedbanie takéhoto stavu u dieťaťa môže viesť k jej prehĺbeniu, časovému predĺženiu, ako aj k následným ťažkostiam pri jej eliminácii.

 Prevencia vzniku sekundárnych následkov:

• akceptovať mlčanlivosť dieťaťa
• predchádzať nevhodným výchovným stratégiám (nepodnecovať u detí strach z neznámeho prostredia)
• oboznámiť užšie aj širšie sociálne prostredie s problémom dieťaťa
• vytvoriť u rodičov reálnu predstavu o elektívnom mutizme (dieťa neodmieta komunikovať vedome, vyhnúť sa násilnému vynucovaniu komunikácie)
• neupozorňovať na prípadné verbálne prejavy dieťaťa
• zaujať postoj, že napriek mlčanlivosti dieťaťa je všetko v poriadku

Literatúra:

1. FILÍPKOVÁ, B. Elektívny mutizmus. Bratislava: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.
2. Kerekrétiová A. a kol.: Logopédia, Univerzita Komenského v Bratislave 2016.
3. Bendová, P.: Dítě s narušenou komunikační schopností ve škole, Grada 2011.
4. Hartmann, B., Lange, M.: Mutismus v dětství, mládí a dospělosti (Rádce pro rodinné príslušníky, postižené, terapeuty a pedagogy), Triton 2008.

Spracovala PhDr. Lýdia Olejníková