Komunikácia má dôležitý význam v živote človeka. Ak sa reč správne nevyvíja, alebo je nejakým spôsobom narušená, zasahuje do života dieťaťa a jeho okolia. Ťažkosti v komunikácii môžu negatívne vplývať na celkový osobnostný, kognitívny a emocionálny vývin, na vytváranie medziľudských vzťahov, socializáciu dieťaťa, úspešnosť v škole aj v budúcom povolaní, čo môže z dlhodobého hľadiska viesť k problémom v správaní a prežívaní.

Kerekrétiová (2016) uvádza, že obmedzené schopnosti komunikovať robia deti emočne labilnými, viazanými na dospelých, neistými, čo neraz kompenzujú neprimeraným správaním, napríklad agresivitou alebo prejavmi hyperaktivity.

Väčšina detí si už v predškolskom veku uvedomuje svoj komunikačný hendikep. Častý je sociálny útlm. Nemajú záujem o okolie, o iné deti, nechcú sa zapojiť do hier, nekomunikujú, chýba im bezprostrednosť, uvoľnenosť, detská spontánnosť. Sú pasívne v medziľudských vzťahoch, nenadväzujú kontakty s rovesníkmi. Hrajú sa hry vekovo mladších detí, aj sa tak často správajú. Sú málo iniciatívne, citovo labilnejšie. Typický je infantilizmus, ktorý sa prejavuje najmä v školskom veku a pretrváva do puberty.

V detskom kolektíve sa môžu stať terčom posmechu, zažívajú frustráciu z neporozumenia druhými, stávajú sa osamelými. Ich frustračná tolerancia býva znížená, mávajú pocity menejcennosti, sú vzťahovačné, môže sa objaviť neprimeraná agresivita.

Ak je narušené porozumenie reči, je znížená možnosť nadobudnúť adekvátne množstvo rozličných informácií, čo negatívne ovplyvňuje nielen vývin poznávacích procesov ale aj vývin osobnosti. V školskom prostredí zažívajú často neúspech, čo sa odrazí v negatívnom sebahodnotení, ale aj v ďalšej socializácii. Mávajú problémy s učením a disciplínou, pamäťové deficity. Ťažkosti s učením sa týkajú nielen slovenského jazyka ale zasahujú aj do ostatných predmetov.

Ak táto situácia trvá príliš dlho, zníži sa odolnosť voči neúspechu (frustračná tolerancia) a môžu sa objaviť neadekvátne adaptívne mechanizmy – agresívne správanie, odmietanie komunikovať, môžu sa objaviť emočné poruchy, poruchy správania, poruchy pozornosti, úzkosť.

Literatúra:

Kerekrétiová A. a kol.: Logopédia. Univerzita Komenského v Bratislave, 2016.

Mikulajová, Rafajdusová: Vývinová dysfázia. Špecificky narušený vývin reči. Bratislava, 1993

Spracovala PhDr. Lýdia Olejníková