Oneskorený vývin reči (OVR)

Pri OVR ide o neskoršie dosahovanie vývinových medzníkov (prvé slová, prvé vety,..), zaostávanie voči typickému vývinu. Dieťa s OVR neprejavuje kvalitatívne odlišné  patologické vzorce komunikačného správania. O oneskorenom vývine reči uvažujeme približne do konca tretieho roka.

Za orientačné známky oneskoreného vývinu reči a signály možného narušeného vývinu reči považujeme, ak dieťa v dvoch rokoch:

  • nemá komunikačný zámer, nepoužíva gestá alebo
  • nehovorí okolo 50 slov či nezačína tvoriť dvojslovné prehovory alebo
  • má výrazne lepšie porozumenie ako hovorenú reč ( dieťa skoro všetko rozumie, ale takmer nič nehovorí) alebo
  • má slabé porozumenie reči (dieťa má v priemere v tomto veku rozumieť okolo 500 slovám) alebo
  • je jeho reč nezrozumiteľná pre blízkych ( tvorí menej ako 10 zrozumiteľných slov)

Komunikačné stratégie

Aby sa u dieťaťa, najmä u detí s OVR,  mohla prirodzene rozvíjať reč a komunikácia ako taká, potrebuje k tomu podnetné, komunikačne sýtené prostredie a množstvo komunikačných príležitostí, v ktorých si jednotlivé komunikačné role môže vyskúšať.

 

A: STRATÉGIE ZAMERANÉ NA DIEŤA ALEBO Z OČÍ DO OČÍ

  • tvárou v tvár

Skúste byť na pár minút dieťaťom a pozerať sa na svet z jeho perspektívy. Ľahnite si na zem a skúste sa s niekým porozprávať z tejto pozície. Ako sa cítite, keď sa k Vám ozývajú „zhora“? Ako dobre vidíte tváre, pohyby pier, jazyka?

Po tejto skúsenosti budete určite súhlasiť s dôvodmi prečo sa znížiť na úroveň dieťaťa:

  • dieťa bude lepšie vidieť, na čo sa práve pozeráte, bude lepšie vidieť ako pohybujete perami a jazykom pri vytváraní zvukov a slov
  • aj Vy budete lepšie vidieť svoje dieťa – jeho oči, pohľad, cítiť zrýchlený dych keď je šťastné, počuť jemný výdych vyjadrujúci súhlas, počuť tlkot jeho srdca
  • okrem toho bude mať Vaše dieťa pocit, že s ním hovoríte ako s partnerom, priateľom nie ako s podriadeným

Priblížte sa k dieťaťu a buďte mu tvárou v tvár: skloňte sa k nemu, vyložte si ho do lona alebo sa posaďte vedľa neho.   Priblížte sa k nemu, aby Vám videlo tvár – Váš pohľad, Vaše ústa. Skúste to a uvidíte, čo nové sa o svojom dieťati naučíte. 

  • čakanie

 Táto stratégia je pre dospelých veľmi náročná. Dospelí intuitívne vypĺňajú prázdne miesta – chcú dieťaťu pomôcť a preto mu kladú otázky, nabádajú ho na odpoveď a keď dieťa nereaguje, odpovedajú namiesto neho. Výskum ukazuje, že rodičia čakajú na reakciu dieťaťa v priemere 1 sekundu. Dieťa, ktoré si len osvojuje reč potrebuje oveľa dlhší čas. Ak počkáte, dieťa Vám ukáže, čo chce prostredníctvom:

  • výrazu tváre – pohľadu
  • pohybu tela alebo ruky – prstov
  • gest – zvukov alebo slov

Ako na to?

POČKAJTE skôr, ako vyložíte dieťa na sedačku

POČKAJTE skôr ako mu dáte ďalší kus keksíka

POČKAJTE skôr ako mu opäť hodíte loptu

POČKAJTE skôr ako nafúkate balón

Ak si myslíte, že čakáte dosť dlho a dieťa aj tak nevyjadrilo svoju potrebu alebo myšlienku, skúste to znova. Tento krát počítajte v mysli do 10 a pozorujte dieťa. Zmena pohľadu? Otočenie hlavy? Pohyb rukou? Zvuk? To všetko môže byť pokus o komunikáciu zo strany dieťaťa. Ak sa aj napriek Vášmu čakaniu nedočkáte, nezúfajte. Tichý moment je pre dieťa znakom, že máte trpezlivosť, že sa oň zaujímate. Vaše mlčanie mu hovorí: „Verím, že to dokážeš.“

  • nasledovanie záujmu dieťaťa

Keď sa dieťa na niečo pozerá alebo o niečo zaujíma, je pravdepodobné, že na to aj myslí. Je to najvhodnejšia chvíľa na poskytnutie slov vyjadrujúcich práve prebiehajúcu situáciu, pretože dieťa môže slová priradiť k svojim myšlienkam.

Ako na to?

  • Pozorujte dieťa, všimnite si, na čo sa pozerá, ako sa tvári alebo, čo asi cíti. Počúvajte, čo Vám chce povedať.
  • Potom sa zapojte do jeho hry, činnosti alebo pokračujte v rozhovore, ktorý začalo. Slovami vyjadrite jeho momentálny záujem.

NECHAJTE dieťa vybrať knihu, otvoriť ju a listovať v nej. Dozviete sa, čo dieťa v knihe zaujíma.

NECHAJTE dieťa vybrať hračku, ktorá ho zaujíma. Pozorujte ho a nadviažte na jeho hru

POZORUJTE dieťa pri pravidelne sa opakujúcich situáciách (denných rutinách). Pri jedle Vám možno chce ukázať špinavé ruky, spadnutú lyžičku. Pri obliekaní dierku, veľkú muchu na stene a pod. Porozprávajte sa o tom.

NECHAJTE dieťa experimentovať  s ceruzkou. Obrázok sa nemusí na nič podobať. Namiesto toho Vám dieťa povie, čo nakreslilo.

VYSVETLITE dieťaťu práve zažitú situáciu (buchnutie dverí, plač dieťaťa v parku, zaštekanie psa a pod.). Dospelí zvyčajne pokračujú vo svojej činnosti, deti sa však zaujímajú o nezvyčajné veci.

VYJADRITE pocity dieťaťa slovami (smútok, únavu, hnev, …). Možno Vám dieťa povie, prečo sa tak

cíti.

  • opakovanie

 „Opakovanie je matka múdrosti“

Toto známe príslovie stopercentne platí pri rozvíjaní rečových schopností. Niektoré deti potrebujú počuť nové slovo alebo pravidlo materinského jazyka 10-krát, iné 100-krát. Vytvárajte komunikačné situácie, ktoré poskytujú možnosť na neustále opakovanie slov, viet. Neváhajte a opakujte ich, pokiaľ Vám to vaša trpezlivosť dovolí. Dieťa sa nudiť nebude. Výborným prostredím na opakovanie je vytváranie rutín.

RUTINA (rovnako ako rozhovor)

  • točí sa okolo ústrednej témy: okolo jedla, obliekania, šteklenia, hry s loptou a pod.
  • rodič a dieťa si v nej vymieňajú roly hovoriaceho a počúvajúceho

  Rutina má predpokladaný sled udalostí a dieťa vie časom predpokladať nasledujúci krok – to mu umožňuje aktívnejšie sa zapájať do činností

Typy rutín:

  • sociálne: sú to hry, na ktorých sa zúčastňujete Vy a Vaše dieťa, napríklad schovávačka pod prikrývku, hra na naháňačku, Varila myšička kašičku, Aký veľký budeš
  • rutiny s hračkami: činnosti, pri ktorých manipulujete s predmetmi alebo hračkami, napríklad fúkanie balóna, bublín, veža z kociek, kreslenie tváre
  • denné rutiny: činnosti, ktoré vykonávate počas dňa a dôverne ich poznáte, napríklad jedenie, obliekanie, kúpanie, nakupovanie, upratovanie hračiek a pod.

Ak ste doteraz dieťa do rutín nezapájali – VYSKÚŠAJTE TO. Dieťa Vás síce spomalí, ale mnoho sa pri tom naučí. Pridávajte slová a vety ku každému kroku rutiny. Nerobte všetko za dieťa, dajte mu príležitosť vyjadriť sa jeho vlastným spôsobom.

Ako na to?

Dajte dieťaťu len kúsok keksu a počkajte, kým si vypýta viac.

Dajte dieťaťu len jednu kocku a počkajte, kým si vypýta ďalšiu.

Dajte dieťaťu len jednu ponožku a počkajte, kým si vypýta druhú.

Zastavte hru v prostriedku (Kolo, kolo mlynské, Varila Myšička kašičku) a počkajte na reakciu dieťaťa.

B: STRATÉGIE ĽAHŠIEHO POROZUMENIA ALEBO REČ TELA

  • gestá

Na uľahčenie „čitateľnosti“ slov výrazne prispievajú gestá. Ak k slovám pridáte pohyby rúk, tela a výrazy tváre, Vaša reč sa pre dieťa stáva zrozumiteľnejšia. Pokúste sa k reči pripojiť pritakanie a krútenie hlavou, privolávanie a žiadanie rukou, ukazovanie prstom na predmety, kývanie pri pozdrave a mnoho iných. Dieťa Vám bude lepšie rozumieť a samo sa gestá naučí používať.

 Je pravda, že ak dieťa bude vo vývine používať gestá, bude sa oneskorovať v reči?

NIE. Výrazové prostriedky akými sú gestá, mimika a pohyby tela sú prirodzenou súčasťou komunikácie. Každé dieťa vo svojom vývine prebieha štádiom, keď na komunikáciu používa viac gest ako slov. Je to prirodzený vývinový stupeň, ktorý sa nedá preskočiť. Gestá sú vo vývine dieťaťa dôležité, pretože mu umožňujú komunikovať s okolím skôr, ako je pripravené používať slová. Preto podporovanie používania gest podporuje aj vývin samotnej reči.

  • vylaďte sa na rečovú úroveň dieťaťa

Vyladenie sa na správnu rečovú úroveň dieťaťa je možno jedna z najdôležitejších komunikačných stratégií vôbec. Ak zaplavujete dieťa nepretržitým tokom reči zloženej z dlhých viet plných zložitých slov, dieťa Vám nielen horšie rozumie, ale má aj sťažené podmienky na osvojovanie si materského jazyka.

Ako na to?

Spomaľte tempo reči (reč však musí aj naďalej znieť prirodzene)

Prispôsobte dĺžku viet aktuálnej vývinovej úrovni dieťaťa, t.j. pokúste sa hovoriť vo vetách, ktoré sú len o krôčik zložitejšie, ako sú vety dieťaťa:

  • ak sa dieťa vyjadruje klen pomocou zvukov a gest, poskytnite mu len jednoduché slová
  • ak je dieťa na úrovni jednoslovných viet, hovorte v dvojslovných spojeniach
  • ak je dieťa na úrovni dvojslovných viet, používajte trojslovné spojenia
  • ak dieťa používa trojslovné spojenia, vyjadrujte sa v štvor-, päťslovných vetách so správnou gramatikou

C: STRATÉGIE VÝMEN ALEBO RAZ TY, RAZ JA

  • raz ty raz ja

Rozhovor je séria výmen konverzačných rolí. Raz zastávame rolu hovoriaceho, potom sme zasa v role počúvajúceho. Dieťa sa musí naučiť pravidlá takejto výmeny. Spočiatku sa zapája do výmen bez slov – pomocou pohľadov, pohybov, gest. Počas vývinu sa rozhovor opiera čoraz viac o slová. Pokúste  sa vymieňať si roly s dieťaťom najprv na „neslovnej“ úrovni. Učia sa tým dôležitú schopnosť pre budúci rozhovor.

Medzi vhodné aktivity patrí: hra s loptou, stavanie a zhadzovanie veže, vkladanie kociek do vedierka, hra na skrývačku, šteklenie, miešanie džúsu a mnoho iných…

Ako na to?

Zapojte sa do hry – počkajte kým dieťa niečo urobí (hodí loptu, buchne do bubna, zhodí vežu, …)

Povedzte mu, že teraz ste na rade vy a rýchlo zahrajte svoju rolu, aby ste dieťa nenahnevali. Potom mu dajte najavo, že je na rade. Môžete tak urobiť napríklad pohľadom plným očakávania, podaním hračky, výzvou „teraz ty“ alebo poskytnutím pomoci

Opakujte posledný krok, kým Vám trpezlivosť dovolí.

  • interpretácia

Niekedy je náročné presne vedieť, čo Vám chce dieťa povedať. Je však veľmi dôležité oceniť každý komunikačný pokus dieťaťa a priradiť mu význam. Staňte sa tlmočníkmi a pretlmočte, interpretujte všetko, o čom Vaše dieťa komunikuje. Dieťa tak učíte, že jeho pohybové, či zvukové prejavy majú vplyv na okolie. To je nesmierne dôležité pri prechode od nezámerného správania k zámernej komunikácii. Keď interpretujete, v podstate hovoríte nahlas to, čo si asi dieťa v danej chvíli myslí.

Ako na to?

Pozorujte dieťa – všímajte si jeho pohľad, pohyby, počúvajte aké zvuky vydáva, aké slová alebo vety sa snaží vysloviť

Reagujte na každý pokus dieťaťa o komunikáciu (zmena pohľadu, pohyb rukou, úsmev, zvuk, slovo), či je zámerný alebo nie. Priraďte mu význam.

Povedzte nahlas čo si asi dieťa v danej chvíli myslí. Vyjadrite to oznamovacou vetou.

  • zrkadlenie

Zrkadlenie alebo napodobňovanie je komunikačná stratégia pre deti najmä v počiatočných vývinových štádiách. Napodobňovaním pohybov tela a rúk, výrazov tváre alebo zvukov rozvíjame zámernú komunikáciu, hrové schopnosti, porozumenie, prvé slová. Je to tiež skvelá stratégia na predlžovanie reťazca komunikačných výmen.

Napodobňovanie je jednoduché, najťažšie je však dospelému pri ňom vydržať. Skúste zotrvať čo najdlhšie – dieťa samé Vám dá najavo, či ho hra baví alebo nudí.

Ako na to?

Pozorujte Vaše dieťa – všímajte si ako sa pohybuje aký má vyraz tváre, počúvajte ako sa vyjadruje, pozorujte ho pri hre.

Ihneď urobte to isté, akoby ste boli zrkadlom Vášho dieťaťa. Čakajte na jeho reakciu.

 

D: STRATÉGIE NOVÝCH POJMOV ALEBO NÁLEPKY

Ako sa dieťa učí nové slová? Najprv potrebuje skúsenosť s okolitým svetom, ľuďmi a predmetmi v ňom – oboznamuje sa s nimi všetkými 5 zmyslami. Poskytujte mu preto dostatočné množstvo podnetov: ukazujte mu predmety, vysvetľujte, čo okolo seba vidí a počuje, nechajte ho veci ohmatať či ochutnať. Po skúsenosti príde porozumenie a až potom  sa dieťa naučí slová vyslovovať a správne používať.

  • komentovanie

Komentovať dieťaťu znamená  rozprávať a popisovať, čo sa deje v jeho blízkom okolí.

Ako na to?

Komentujte prostredie dieťaťa, napríklad okoloidúcich ľudí, brechot psa, buchnutie dverí,…

Rozprávajte dieťaťu, čo práve robíte, napríklad, že umývate riad, periete, pozeráte televíziu, kreslíte strom, ukladáte bábiku spať, …

Rozprávajte o tom, čo dieťa práve robí, napríklad, že sa kúpe, tancuje, tlieska, hojdá sa, alebo ako sa teší na príchod otca domov, …

 

DÔLEŽITÉ:

  • je prispôsobiť úroveň a dĺžku Vašej reči vývinovej úrovni Vášho dieťaťa
  • je nežiadať od dieťaťa, aby po Vás opakovalo
  • nálepky

Aby sa dieťa naučilo mená ľudí a predmetov, potrebuje ich niekoľko krát počuť. Pomenúvajte ľudí a veci, o ktoré sa dieťa zaujíma – dávajte im „nálepky“. Pokúste sa vyhnúť všeobecným slovám (napríklad to, tam, nejaký) a používajte konkrétne názvy. Túto stratégiu je možné uplatňovať kdekoľvek a kedykoľvek.

  • premosťovanie

Pomenúvanie však na osvojenie si nových slov nestačí. Dieťa potrebuje o predmetoch a ľuďoch počuť viac – je potrebné, aby ste nové slová vysvetľovali. Prepájajte – premosťujte –poznané s nepoznaným.

Ako na to?

Napríklad: ak chcete dieťa naučiť slovo pohár, povedzte že z neho pijeme, že sa dá rozbiť, že do neho nalievame mlieko

Nechajte dieťa pohár si ohmatať, ukážte mu rôzne poháre

Používajte nové slovo opakovane v rôznych vetách a v rôznych situáciách

 

E: STRATÉGIE REČOVÉHO VZORU ALEBO MODELOVANIE

Tak ako modelky na predvádzacom móle udávajú trendy v móde, aj Vy, rodičia, môžete dieťaťu poskytovať modely alebo vzory správnych slov a viet materinského jazyka. Dieťa sa tak učí správnu výslovnosť jednotlivých zvukov, nové slová, osvojuje si správne používanie slovných kombinácií a viet, ako aj správnu gramatiku.

  • modelovanie

Modelovanie môžete používať na všetkých vývinových stupňoch, nezáleží na tom, či dieťa komunikuje zámerne, nezámerne, alebo sa vyjadruje len gestami, zvukmi, prípadne už aj slovami a vetami. Modelujte reč, ktorá je blízka vývinovej úrovni dieťaťa.

Ako na to?

Ak dieťa komunikuje nezámerne: modelujte vhodný zvuk alebo slovo (napr. ak si dieťa trie očká a zíva, môžete modelovať zvuk alebo slová: „Aaaa. Si unavený. Ideme spinkať. Haa-ha – tento príklad je zároveň príkladom interpretácie, o ktorej sme už hovorili).

Ak sa dieťa prejaví neverbálne (bez slov): modelujte správne slovo alebo krátku vetu (napr. ak dieťa na Vašu otázku len súhlasne prikývne: „Áno, chcem chlebík,…).

Ak dieťa povie slovo nesprávne, modelujte správnu výslovnosť (dieťa: „aha, tita“, modelujte správne: „Áno, to je cica“). Nemodelujte správnu výslovnosť každej hlásky a v každom slove, vyberte si jednu konkrétnu hlásku a niekoľko slov, na ktoré sa sústredíte.

Ak dieťa používa nesprávnu gramatiku, modelujte jej správne používanie (napr. dieťa: „Papám lyžicom“, modelujte „Áno, papáš lyžicou“.

F: STRATÉGIE KONVERZÁCIE ALEBO OTÁZKY A ODPOVEDE

Tieto stratégie sú určené najmä pre deti na vyšších vývinových stupňoch, ktoré sa do konverzácie vedia zapojiť. Avšak používanie efektívnych otázok je vhodné aj pre deti na nižších vývinových stupňoch, ktoré nevedia odpovedať slovom, či vetou. Používajte otázky len vtedy, ak naozaj očakávate od dieťaťa odpoveď (či už na úrovni slov, gest, zvukov, pohybov). Nepýtajte sa len preto, aby nestála reč.

  • otázky

Rodičia kladú deťom veľa otázok, aby ich zapojili do rozhovoru. Nie všetky otázky však dávajú deťom možnosť zapojiť sa do konverzácie. Niektoré otázky ukončia rozhovor neočakávane rýchlo.

 Akým otázkam by sme sa mali vyhýbať?

  • Otázkam, ktoré deti testujú, aj keď viete, že dieťa pozná odpoveď: Čo je to? Ako sa to volá? Aká je to farba?
  • Otázkam, ktoré si samé odpovedajú: Chceš chlebík, však?
  • Otázkam, ktoré sa pýtajú ma zjavné informácie: Čo robíš? – keď vidíme, čo dieťa robí
  • Bombardujúcim otázkam: Čo je to? Čo je to? Čo je to?
  • Zle načasovaným otázkam, keď dieťa venuje pozornosť inej téme
  • Časté používanie otázok s odpoveďou ÁNO/NIE: Postavíme vežu? Chceš čajík?…

Správne položené otázky dávajú dieťaťu priestor na vyjadrenie jeho myšlienok, ako aj možnosť použiť už osvojené rečové schopnosti. Dobré otázky pomôžu dieťaťu pokračovať v rozhovore. Sú úprimné a primerané vývinovej úrovni dieťaťa.

Aké otázky sú vhodné?

Otázky vytvárajúce atmosféru očakávania: Čo ďalej? Čo ak…?

Otázky ponúkajúce výber? Chceš jablko alebo banán?

Otázky podporujúce myslenie dieťaťa: Ako to funguje? Čo sa stalo?

Otázky interpretujúce zvedavosť: Čo? Kto? Kde? Prečo? Ako?

Otázky týkajúce sa pocitov a názorov: Čo si myslíš? Ako sa cítiš?

Otázky podporujúce tvorivosť dieťaťa (ktoré nemajú jednu odpoveď): Čo urobíme z plastelíny?

Otvorené otázky, na ktoré dieťa môže odpovedať rôznymi spôsobmi: S čím sa zahráme? Koľko vody napustíme do vane?

 Nebombardujte dieťa otázkami, radšej použite komentovanie, modelovanie alebo interpretáciu.

  • napovedanie

Napovedanie je slovo, komentár alebo iná  otázka, ktorá pomáha dieťaťu odpovedať. Napovedať môžete prvou časťou slova (chceš zmrz…..), opisom významu slova (je to studené a líže sa to) alebo položením otázky ponúkajúcej výber (chceš zmrzlinu alebo zákusok?). NIKDY nenúťte dieťa, aby po Vás opakovalo.

Použitá literatúra:
Kerekretiová a kol. – Logopédia, UK v Bratislave, 2016
Horňáková, Kapalková, Mikulajová –Kniha o detskej reči, Bratislava, Slniečko 2005