Špecifické poruchy učenia

ŠPU sa týkajú detí, adolescentov i dospelých. Podstata ich problémov nespočíva v nepostačujúcej všeobecnej inteligencii. Variabilita porúch a ich vzájomné kombinácie sú rôznorodé.

Etiológia ŠPU

O príčinách vzniku existuje veľa teórií.

Z hľadiska najnovších výskumov sa za príčiny porúch učenia pokladajú:

1. Dispozičné (konštitučné) príčiny.
2. Genetické vplyvy s odchýlkami funkcií v CNS.
3. Ľahké mozgové postihnutia s netypickou dominanciou mozgových hemisfér a odlišnou organizáciou cerebrálnych aktivít.
4. Nepriaznivé vplyvy rodinného prostredia
5. Podmienky školského prostredia tieto nie sú priamou príčinou ŠPU, ale môžu podmieňovať prejavy ŠPU a tak aj výrazne ovplyvňovať školský výkon jednotlivca.

Dyslexia

Dyslexia je špecifická porucha učenia, ktorá je neurobiologického pôvodu. Je charakterizovaná problémami so správnym alebo plynulým rozpoznaním slova a nesprávnym pravopisom a dekódovacími schopnosťami. Tieto problémy sú typickým následkom deficitu vo fonologickej zložke jazyka, ktorý je často neočakávaný vo vzťahu k ostatným poznávacím schopnostiam a k podmienkam efektívnej výučby v triede. Medzi sekundárne následky môžu patriť problémy s porozumením čítaného a obmedzené čitateľské skúsenosti, ktoré bránia rastu slovnej zásoby a základných vedomostí.

Prejavy dyslexie:

• Problém vybaviť si a zapamätať si jednotlivé písmená.
• Problematické rozlišovanie tvarov písmen.
• Znížená schopnosť spájať písanú a zvukovú podobu hlásky.
• Problémy v rozlišovaní tvarovo podobných písmen
• Nerozlišovanie zvukovo podobných hlások.
• Problémy s mäkčením spoluhlások.
• Hlásková inverzia – nedodržiavanie správneho poradia písmen v slabike, v slove.
• Pridávanie písmen, slabík do slov.
• Vynechávanie písmen, slabík v slovách.
• Domýšľanie si koncovky slova podľa správne prečítaného začiatku.
• Nerešpektovanie kvantity samohlások.
• Neschopnosť čítať s intonáciou.
• Nesprávne čítanie predložkových väzieb.
• Nepochopenie obsahu čítaného textu.
• Dvojité čítanie – čítanie slova, slabiky najprv šeptom pre seba, až potom nahlas.

Dôsledky dyslexie: pocity úzkosti, napätia, zníženie celkového školského výkonu, negatívny postoj k čítaniu, písaniu, ku školskej práci, výskyt neuróz (tiky, pomočovanie), somatické poruchy (nechutenstvo, bolesti brucha, ranné zvracanie), poruchy správania (záškoláctvo, agresivita).

Dysortografia

• Je to porucha pravopisu. Postihuje grafickú a pravopisnú zložku písomného prejavu. Do pravopisnej zložky patria tzv. špecifické dysortografické chyby, ktoré nevyplývajú z nezvládnutého osvojenia si gramatických pravidiel.
• Dysortografia sa týka aj nezvládania osvojiť si gramatické a syntaktické pravidlá.
• Jednotlivcom s dysortografiou chýba tzv. jazykový cit – je u nich znížená schopnosť skloňovať a časovať jednotlivé slovné druhy.
• znakom sú problémy v sluchovej analýze a v sluchovom rozlišovaní hlások, kt. sú si artikulačne blízke.
• Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou.

Prejavy dysortografie

• Dysortografia je najčastejšie spojená s grafickou zámenou zvukovo podobných hlások (b-d,s-z, h-ch).
• Problém vybaviť si naučený tvar písmena v grafickej podobe.
• Pretrváva znížená schopnosť spojiť grafickú a fonetickú podobu hlásky.
• Zámeny tvarovo podobných písmen v grafickej podobe.
• Vyskytujú sa chyby vyplývajúce z artikulačnej neobratnosti.
• Vyskytujú sa chyby v mäkčení vznikajúce na akustickom podklade.
• Vyskytujú sa chyby v dôsledku sykavkových asimilácií.
• Pretrváva neschopnosť dodržiavať poradie písmen, slabík v slove – inverzia.
• Žiak často pridáva písmená a slabiky do slov.
• Neschopný dodržať kvantitu samohlások.
• Neschopný rozlišovať hraniceslov vo vete.
• Problémy v slabikách a slovách so slabikotvorným r, ŕ, l, ĺ.
• Výrazné problémy s písaním Y v špecifických slovách.
• Dysortografia negatívne ovplyvňuje proces aplikácie gramatického učiva.

Dôsledky:  žiak nezvláda krátke limitované úlohy, písanie diktátov a päťminútoviek. Má výrazné problémy prejavujúce sa pri vyučovaní a učení sa cudzieho jazyka.

Dysgrafia

• Špecifická porucha grafického prejavu – je to porucha osvojovania si písania.
• Postihuje hlavne celkovú úpravu písomného prejavu – písmo nečitateľné, neupravené.
• Samotný proces písania vyčerpáva kapacitu koncentrácie natoľko, že jednotlivec nie je schopný sústrediť sa na obsahovú a gramatickú stránku písomného prejavu.
• Proces písania je neúnosne pomalý, neobratný a ťažkopádny vzhľadom k fyzickému veku jednotlivca

Prejavy dysgrafie:

• Vo všeobecnosti nečitateľné písmo, aj napriek postačujúcemu času a pozornosti, kt. je venovaná úlohe.
• Tendencia k miešaniu písaného a tlačeného tvaru písma.
• Nepravidelná, rôzna veľkosť písma.
• Rozličnosť tvarov jednotlivých písmen.
• Nedodržiavanie liniatúry pri písaní.
• Nerovnomerný sklon písmen.
• Nerovnosť línií.
• Nedopísané slová, písmená.
• Vynechávanie slov v súvislom texte.
• Nepravidelné umiestnenie písaného textu na stránke vzhľadom k riadkom a okrajom.
• Nepravidelná hustota medzi slovami a písmenami.
• Často atypické držanie písadla.
• Špecifické držanie tela pri písaní.
• Diktovanie si polohlasom sledu písmen v slove.
• Pozorné sledovanie vlastnej píšucej ruky.
• Výrazne pomalé tempo práce.
• Vynaložené obrovské úsilie pri akomkoľvek písomnom prejave.
• Obsah napísaného v časovej tiesni na žiadnom stupni školského vzdelávania nekorešponduje so skutočnými jazykovými vedomosťami a schopnosťami žiaka, študenta s dysgrafiou.

Dôsledky:

• Pracovné tempo jednotlivca s dysgrafiou nestačí tempu ostatných, preto sa dopúšťa väčšieho množstva chýb pri písaní, najčastejšie pri diktátoch alebo časovo limitovaných textoch
• Dysgrafia zasahuje do všetkých predmetov, aj do matematiky. Jednotlivec s dysgrafiou nedokáže správne zapísať čísla, má problémy pri slovných úlohách.
• Neschopný písať úhľadne a prehľadne.
• Problém s udržaním horizontálnej roviny písma.
• Píše mimoriadne malé/veľké písmená.
• Píše foneticky.
• Neschopnosť simultánne opraviť napísaný text.

Dyskalkúlia

• dyskalkúlia je špecifická porucha matematických schopností v zmysle neschopnosti operovať s číselnými symbolmi.
• Dieťa nie je schopné pochopiť symbolickú povahu čísla a zotrváva na neprimeraných konkrétnych názorných predstavách.
• Obrovské problémy pretrvávajú po prechode cez desiatku.
• Dyskalkúlia je oveľa vzácnejšia a zriedkavejšia porucha učenia ako dyslexia, pretože základom matematiky je schopnosť abstraktného myslenia, ktorá je úzko spätá s intelektom dieťaťa.

Dôsledky dyskalkúlie:

• Jednotlivec má vo všeobecnosti veľké problémy s aritmetickými výpočtami.
• Poruchy matematických schopností úzko súvisia i s ďalšími poruchami ako je dyslexia a dysgrafia.
• Zlá úprava vedie k častým chybám vo výpočtoch.
• Pri riešení slovnej úlohy nevie presne, aký problém má riešiť.
• Pri riešení slovnej úlohy je schopný zapamätať si maximálne dva nasledujúce kroky.
• Logickou úvahou je schopný riešiť úlohu, zlyháva však v detailoch.
• Problém v riešenom príklade nájsť po sebe chybu.
• Pri tabuli rieši úlohu oveľa presnejšie ako do zošita.

Všeobecné možnosti úľav a tolerancií pre žiakov so ŠPU

• Preferovanie ústnej formy skúšania pred písomnou.
• V písomných prejavoch volíme takú formu skúšania, pri kt. stačí krátka odpoveď na položenú otázku.
• Vhodné a osvedčené je písomné skúšanie formou predtlačeného testu s možnosťami voľby správnej odpovede.
• Netrvajme na zbytočne dlhom zápise preberanej učebnej látky, pretože tieto poznámky nie sú použiteľné napr. pri domácej príprave z dôvodu nečitateľnosti.
• Efektívnejšie je viesť žiaka v čase, keď ostatní robia zápis učebnej látky k vyhľadávaniu odpovedí z učebnice na otázky týkajúce sa preberaného učiva, k práci s encyklopédiou a pod.
• Nehodnoťme chyby v písomnom prejave v náukových predmetoch, zamerajme sa na obsahovú správnosť.
• Nehodnoťme chyby, kt. vznikli z nesprávneho prečítania textu, čo je napr. typický priestupok dyslektikov pri riešení slovných úloh v matematike (zlé prečítanie zadania úlohy, neadekvátny postup riešenia).
• V matematických písomných prácach kontrolujeme nielen výsledky, ale aj správnosť postupu (môže dôjsť k chybám, kt. vznikli z nesprávneho vysporiadania sa s grafickým priestorom alebo z neschopnosti dodržať správnu úpravu).
• Dysgrafikom tolerantne hodnoťme aj práce týkajúce sa rysovania, technických výkresov, výtvarných prác.
• V náukových predmetoch kontrolovať pochopenie prečítaného textu.
• Pri vyučovaní cudzích jazykov je vhodné preferovať učenie sa sluchom, nie vizuálne s cieľom sústrediť sa na zvládnutie základnej slovnej zásoby.
• Snažme sa používať názorné pomôcky a multisenzoriálny prístup v priebehu vyučovacieho procesu.

Použitá literatúra:

Harčaríková T.: Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia. Iris 2010, ISBN 978-80-89238-31-6.