Špecifické poruchy učenia
ŠPU sa týkajú detí, adolescentov i dospelých. Podstata ich problémov nespočíva v nepostačujúcej všeobecnej inteligencii. Variabilita porúch a ich vzájomné kombinácie sú rôznorodé.
Etiológia ŠPU
O príčinách vzniku existuje veľa teórií.
Z hľadiska najnovších výskumov sa za príčiny porúch učenia pokladajú:
- Dispozičné (konštitučné) príčiny.
- Genetické vplyvy s odchýlkami funkcií v CNS.
- Ľahké mozgové postihnutia s netypickou dominanciou mozgových hemisfér a odlišnou organizáciou cerebrálnych aktivít.
- Nepriaznivé vplyvy rodinného prostredia
- Podmienky školského prostredia tieto nie sú priamou príčinou ŠPU, ale môžu podmieňovať prejavy ŠPU a tak aj výrazne ovplyvňovať školský výkon jednotlivca.
Dyslexia
Dyslexia je špecifická porucha učenia, ktorá je neurobiologického pôvodu. Je charakterizovaná problémami so správnym alebo plynulým rozpoznaním slova a nesprávnym pravopisom a dekódovacími schopnosťami. Tieto problémy sú typickým následkom deficitu vo fonologickej zložke jazyka, ktorý je často neočakávaný vo vzťahu k ostatným poznávacím schopnostiam a k podmienkam efektívnej výučby v triede. Medzi sekundárne následky môžu patriť problémy s porozumením čítaného a obmedzené čitateľské skúsenosti, ktoré bránia rastu slovnej zásoby a základných vedomostí.
Prejavy dyslexie:
- Problém vybaviť si a zapamätať si jednotlivé písmená.
- Problematické rozlišovanie tvarov písmen.
- Znížená schopnosť spájať písanú a zvukovú podobu hlásky.
- Problémy v rozlišovaní tvarovo podobných písmen
- Nerozlišovanie zvukovo podobných hlások.
- Problémy s mäkčením spoluhlások.
- Hlásková inverzia – nedodržiavanie správneho poradia písmen v slabike, v slove.
- Pridávanie písmen, slabík do slov.
- Vynechávanie písmen, slabík v slovách.
- Domýšľanie si koncovky slova podľa správne prečítaného začiatku.
- Nerešpektovanie kvantity samohlások.
- Neschopnosť čítať s intonáciou.
- Nesprávne čítanie predložkových väzieb.
- Nepochopenie obsahu čítaného textu.
- Dvojité čítanie – čítanie slova, slabiky najprv šeptom pre seba, až potom nahlas.
Dôsledky dyslexie: pocity úzkosti, napätia, zníženie celkového školského výkonu, negatívny postoj k čítaniu, písaniu, ku školskej práci, výskyt neuróz (tiky, pomočovanie), somatické poruchy (nechutenstvo, bolesti brucha, ranné zvracanie), poruchy správania (záškoláctvo, agresivita).
Dysortografia
- Je to porucha pravopisu. Postihuje grafickú a pravopisnú zložku písomného prejavu. Do pravopisnej zložky patria tzv. špecifické dysortografické chyby, ktoré nevyplývajú z nezvládnutého osvojenia si gramatických pravidiel.
- Dysortografia sa týka aj nezvládania osvojiť si gramatické a syntaktické pravidlá.
- Jednotlivcom s dysortografiou chýba tzv. jazykový cit – je u nich znížená schopnosť skloňovať a časovať jednotlivé slovné druhy.
- znakom sú problémy v sluchovej analýze a v sluchovom rozlišovaní hlások, kt. sú si artikulačne blízke.
- Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou.
Prejavy dysortografie
- Dysortografia je najčastejšie spojená s grafickou zámenou zvukovo podobných hlások (b-d,s-z, h-ch).
- Problém vybaviť si naučený tvar písmena v grafickej podobe.
- Pretrváva znížená schopnosť spojiť grafickú a fonetickú podobu hlásky.
- Zámeny tvarovo podobných písmen v grafickej podobe.
- Vyskytujú sa chyby vyplývajúce z artikulačnej neobratnosti.
- Vyskytujú sa chyby v mäkčení vznikajúce na akustickom podklade.
- Vyskytujú sa chyby v dôsledku sykavkových asimilácií.
- Pretrváva neschopnosť dodržiavať poradie písmen, slabík v slove – inverzia.
- Žiak často pridáva písmená a slabiky do slov.
- Neschopný dodržať kvantitu samohlások.
- Neschopný rozlišovať hraniceslov vo vete.
- Problémy v slabikách a slovách so slabikotvorným r, ŕ, l, ĺ.
- Výrazné problémy s písaním Y v špecifických slovách.
- Dysortografia negatívne ovplyvňuje proces aplikácie gramatického učiva.
Dôsledky: žiak nezvláda krátke limitované úlohy, písanie diktátov a päťminútoviek. Má výrazné problémy prejavujúce sa pri vyučovaní a učení sa cudzieho jazyka.
Dysgrafia
- Špecifická porucha grafického prejavu – je to porucha osvojovania si písania.
- Postihuje hlavne celkovú úpravu písomného prejavu – písmo nečitateľné, neupravené.
- Samotný proces písania vyčerpáva kapacitu koncentrácie natoľko, že jednotlivec nie je schopný sústrediť sa na obsahovú a gramatickú stránku písomného prejavu.
- Proces písania je neúnosne pomalý, neobratný a ťažkopádny vzhľadom k fyzickému veku jednotlivca
Prejavy dysgrafie:
- Vo všeobecnosti nečitateľné písmo, aj napriek postačujúcemu času a pozornosti, kt. je venovaná úlohe.
- Tendencia k miešaniu písaného a tlačeného tvaru písma.
- Nepravidelná, rôzna veľkosť písma.
- Rozličnosť tvarov jednotlivých písmen.
- Nedodržiavanie liniatúry pri písaní.
- Nerovnomerný sklon písmen.
- Nerovnosť línií.
- Nedopísané slová, písmená.
- Vynechávanie slov v súvislom texte.
- Nepravidelné umiestnenie písaného textu na stránke vzhľadom k riadkom a okrajom.
- Nepravidelná hustota medzi slovami a písmenami.
- Často atypické držanie písadla.
- Špecifické držanie tela pri písaní.
- Diktovanie si polohlasom sledu písmen v slove.
- Pozorné sledovanie vlastnej píšucej ruky.
- Výrazne pomalé tempo práce.
- Vynaložené obrovské úsilie pri akomkoľvek písomnom prejave.
- Obsah napísaného v časovej tiesni na žiadnom stupni školského vzdelávania nekorešponduje so skutočnými jazykovými vedomosťami a schopnosťami žiaka, študenta s dysgrafiou.
Dôsledky:
- Pracovné tempo jednotlivca s dysgrafiou nestačí tempu ostatných, preto sa dopúšťa väčšieho množstva chýb pri písaní, najčastejšie pri diktátoch alebo časovo limitovaných textoch
- Dysgrafia zasahuje do všetkých predmetov, aj do matematiky. Jednotlivec s dysgrafiou nedokáže správne zapísať čísla, má problémy pri slovných úlohách.
- Neschopný písať úhľadne a prehľadne.
- Problém s udržaním horizontálnej roviny písma.
- Píše mimoriadne malé/veľké písmená.
- Píše foneticky.
- Neschopnosť simultánne opraviť napísaný text.
Dyskalkúlia
- dyskalkúlia je špecifická porucha matematických schopností v zmysle neschopnosti operovať s číselnými symbolmi.
- Dieťa nie je schopné pochopiť symbolickú povahu čísla a zotrváva na neprimeraných konkrétnych názorných predstavách.
- Obrovské problémy pretrvávajú po prechode cez desiatku.
- Dyskalkúlia je oveľa vzácnejšia a zriedkavejšia porucha učenia ako dyslexia, pretože základom matematiky je schopnosť abstraktného myslenia, ktorá je úzko spätá s intelektom dieťaťa.
Dôsledky dyskalkúlie:
- Jednotlivec má vo všeobecnosti veľké problémy s aritmetickými výpočtami.
- Poruchy matematických schopností úzko súvisia i s ďalšími poruchami ako je dyslexia a dysgrafia.
- Zlá úprava vedie k častým chybám vo výpočtoch.
- Pri riešení slovnej úlohy nevie presne, aký problém má riešiť.
- Pri riešení slovnej úlohy je schopný zapamätať si maximálne dva nasledujúce kroky.
- Logickou úvahou je schopný riešiť úlohu, zlyháva však v detailoch.
- Problém v riešenom príklade nájsť po sebe chybu.
- Pri tabuli rieši úlohu oveľa presnejšie ako do zošita.
Všeobecné možnosti úľav a tolerancií pre žiakov so ŠPU
- Preferovanie ústnej formy skúšania pred písomnou.
- V písomných prejavoch volíme takú formu skúšania, pri kt. stačí krátka odpoveď na položenú otázku.
- Vhodné a osvedčené je písomné skúšanie formou predtlačeného testu s možnosťami voľby správnej odpovede.
- Netrvajme na zbytočne dlhom zápise preberanej učebnej látky, pretože tieto poznámky nie sú použiteľné napr. pri domácej príprave z dôvodu nečitateľnosti.
- Efektívnejšie je viesť žiaka v čase, keď ostatní robia zápis učebnej látky k vyhľadávaniu odpovedí z učebnice na otázky týkajúce sa preberaného učiva, k práci s encyklopédiou a pod.
- Nehodnoťme chyby v písomnom prejave v náukových predmetoch, zamerajme sa na obsahovú správnosť.
- Nehodnoťme chyby, kt. vznikli z nesprávneho prečítania textu, čo je napr. typický priestupok dyslektikov pri riešení slovných úloh v matematike (zlé prečítanie zadania úlohy, neadekvátny postup riešenia).
- V matematických písomných prácach kontrolujeme nielen výsledky, ale aj správnosť postupu (môže dôjsť k chybám, kt. vznikli z nesprávneho vysporiadania sa s grafickým priestorom alebo z neschopnosti dodržať správnu úpravu).
- Dysgrafikom tolerantne hodnoťme aj práce týkajúce sa rysovania, technických výkresov, výtvarných prác.
- V náukových predmetoch kontrolovať pochopenie prečítaného textu.
- Pri vyučovaní cudzích jazykov je vhodné preferovať učenie sa sluchom, nie vizuálne s cieľom sústrediť sa na zvládnutie základnej slovnej zásoby.
- Snažme sa používať názorné pomôcky a multisenzoriálny prístup v priebehu vyučovacieho procesu.
Použitá literatúra:
Harčaríková T.: Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia. Iris 2010, ISBN 978-80-89238-31-6.