Špecifické poruchy učenia

ŠPU sa týkajú detí, adolescentov i dospelých. Podstata ich problémov nespočíva v nepostačujúcej všeobecnej inteligencii. Variabilita porúch a ich vzájomné kombinácie sú rôznorodé.

Etiológia ŠPU

O príčinách vzniku existuje veľa teórií.

Z hľadiska najnovších výskumov sa za príčiny porúch učenia pokladajú:

  1. Dispozičné (konštitučné) príčiny.
  2. Genetické vplyvy s odchýlkami funkcií v CNS.
  3. Ľahké mozgové postihnutia s netypickou dominanciou mozgových hemisfér a odlišnou organizáciou cerebrálnych aktivít.
  4. Nepriaznivé vplyvy rodinného prostredia
  5. Podmienky školského prostredia tieto nie sú priamou príčinou ŠPU, ale môžu podmieňovať prejavy ŠPU a tak aj výrazne ovplyvňovať školský výkon jednotlivca.

Dyslexia

Dyslexia je špecifická porucha učenia, ktorá je neurobiologického pôvodu. Je charakterizovaná problémami so správnym alebo plynulým rozpoznaním slova a nesprávnym pravopisom a dekódovacími schopnosťami. Tieto problémy sú typickým následkom deficitu vo fonologickej zložke jazyka, ktorý je často neočakávaný vo vzťahu k ostatným poznávacím schopnostiam a k podmienkam efektívnej výučby v triede. Medzi sekundárne následky môžu patriť problémy s porozumením čítaného a obmedzené čitateľské skúsenosti, ktoré bránia rastu slovnej zásoby a základných vedomostí.

Prejavy dyslexie:

  • Problém vybaviť si a zapamätať si jednotlivé písmená.
  • Problematické rozlišovanie tvarov písmen.
  • Znížená schopnosť spájať písanú a zvukovú podobu hlásky.
  • Problémy v rozlišovaní tvarovo podobných písmen
  • Nerozlišovanie zvukovo podobných hlások.
  • Problémy s mäkčením spoluhlások.
  • Hlásková inverzia – nedodržiavanie správneho poradia písmen v slabike, v slove.
  • Pridávanie písmen, slabík do slov.
  • Vynechávanie písmen, slabík v slovách.
  • Domýšľanie si koncovky slova podľa správne prečítaného začiatku.
  • Nerešpektovanie kvantity samohlások.
  • Neschopnosť čítať s intonáciou.
  • Nesprávne čítanie predložkových väzieb.
  • Nepochopenie obsahu čítaného textu.
  • Dvojité čítanie – čítanie slova, slabiky najprv šeptom pre seba, až potom nahlas.

Dôsledky dyslexie: pocity úzkosti, napätia, zníženie celkového školského výkonu, negatívny postoj k čítaniu, písaniu, ku školskej práci, výskyt neuróz (tiky, pomočovanie), somatické poruchy (nechutenstvo, bolesti brucha, ranné zvracanie), poruchy správania (záškoláctvo, agresivita).

Dysortografia

  • Je to porucha pravopisu. Postihuje grafickú a pravopisnú zložku písomného prejavu. Do pravopisnej zložky patria tzv. špecifické dysortografické chyby, ktoré nevyplývajú z nezvládnutého osvojenia si gramatických pravidiel.
  • Dysortografia sa týka aj nezvládania osvojiť si gramatické a syntaktické pravidlá.
  • Jednotlivcom s dysortografiou chýba tzv. jazykový cit – je u nich znížená schopnosť skloňovať a časovať jednotlivé slovné druhy.
  • znakom sú problémy v sluchovej analýze a v sluchovom rozlišovaní hlások, kt. sú si artikulačne blízke.
  • Často sa vyskytuje spolu s dyslexiou.

Prejavy dysortografie

  • Dysortografia je najčastejšie spojená s grafickou zámenou zvukovo podobných hlások (b-d,s-z, h-ch).
  • Problém vybaviť si naučený tvar písmena v grafickej podobe.
  • Pretrváva znížená schopnosť spojiť grafickú a fonetickú podobu hlásky.
  • Zámeny tvarovo podobných písmen v grafickej podobe.
  • Vyskytujú sa chyby vyplývajúce z artikulačnej neobratnosti.
  • Vyskytujú sa chyby v mäkčení vznikajúce na akustickom podklade.
  • Vyskytujú sa chyby v dôsledku sykavkových asimilácií.
  • Pretrváva neschopnosť dodržiavať poradie písmen, slabík v slove – inverzia.
  • Žiak často pridáva písmená a slabiky do slov.
  • Neschopný dodržať kvantitu samohlások.
  • Neschopný rozlišovať hraniceslov vo vete.
  • Problémy v slabikách a slovách so slabikotvorným r, ŕ, l, ĺ.
  • Výrazné problémy s písaním Y v špecifických slovách.
  • Dysortografia negatívne ovplyvňuje proces aplikácie gramatického učiva.

Dôsledky:  žiak nezvláda krátke limitované úlohy, písanie diktátov a päťminútoviek. Má výrazné problémy prejavujúce sa pri vyučovaní a učení sa cudzieho jazyka.

Dysgrafia

  • Špecifická porucha grafického prejavu – je to porucha osvojovania si písania.
  • Postihuje hlavne celkovú úpravu písomného prejavu – písmo nečitateľné, neupravené.
  • Samotný proces písania vyčerpáva kapacitu koncentrácie natoľko, že jednotlivec nie je schopný sústrediť sa na obsahovú a gramatickú stránku písomného prejavu.
  • Proces písania je neúnosne pomalý, neobratný a ťažkopádny vzhľadom k fyzickému veku jednotlivca

Prejavy dysgrafie:

  • Vo všeobecnosti nečitateľné písmo, aj napriek postačujúcemu času a pozornosti, kt. je venovaná úlohe.
  • Tendencia k miešaniu písaného a tlačeného tvaru písma.
  • Nepravidelná, rôzna veľkosť písma.
  • Rozličnosť tvarov jednotlivých písmen.
  • Nedodržiavanie liniatúry pri písaní.
  • Nerovnomerný sklon písmen.
  • Nerovnosť línií.
  • Nedopísané slová, písmená.
  • Vynechávanie slov v súvislom texte.
  • Nepravidelné umiestnenie písaného textu na stránke vzhľadom k riadkom a okrajom.
  • Nepravidelná hustota medzi slovami a písmenami.
  • Často atypické držanie písadla.
  • Špecifické držanie tela pri písaní.
  • Diktovanie si polohlasom sledu písmen v slove.
  • Pozorné sledovanie vlastnej píšucej ruky.
  • Výrazne pomalé tempo práce.
  • Vynaložené obrovské úsilie pri akomkoľvek písomnom prejave.
  • Obsah napísaného v časovej tiesni na žiadnom stupni školského vzdelávania nekorešponduje so skutočnými jazykovými vedomosťami a schopnosťami žiaka, študenta s dysgrafiou.

Dôsledky:

  • Pracovné tempo jednotlivca s dysgrafiou nestačí tempu ostatných, preto sa dopúšťa väčšieho množstva chýb pri písaní, najčastejšie pri diktátoch alebo časovo limitovaných textoch
  • Dysgrafia zasahuje do všetkých predmetov, aj do matematiky. Jednotlivec s dysgrafiou nedokáže správne zapísať čísla, má problémy pri slovných úlohách.
  • Neschopný písať úhľadne a prehľadne.
  • Problém s udržaním horizontálnej roviny písma.
  • Píše mimoriadne malé/veľké písmená.
  • Píše foneticky.
  • Neschopnosť simultánne opraviť napísaný text.

Dyskalkúlia

  • dyskalkúlia je špecifická porucha matematických schopností v zmysle neschopnosti operovať s číselnými symbolmi.
  • Dieťa nie je schopné pochopiť symbolickú povahu čísla a zotrváva na neprimeraných konkrétnych názorných predstavách.
  • Obrovské problémy pretrvávajú po prechode cez desiatku.
  • Dyskalkúlia je oveľa vzácnejšia a zriedkavejšia porucha učenia ako dyslexia, pretože základom matematiky je schopnosť abstraktného myslenia, ktorá je úzko spätá s intelektom dieťaťa.

Dôsledky dyskalkúlie:

  • Jednotlivec má vo všeobecnosti veľké problémy s aritmetickými výpočtami.
  • Poruchy matematických schopností úzko súvisia i s ďalšími poruchami ako je dyslexia a dysgrafia.
  • Zlá úprava vedie k častým chybám vo výpočtoch.
  • Pri riešení slovnej úlohy nevie presne, aký problém má riešiť.
  • Pri riešení slovnej úlohy je schopný zapamätať si maximálne dva nasledujúce kroky.
  • Logickou úvahou je schopný riešiť úlohu, zlyháva však v detailoch.
  • Problém v riešenom príklade nájsť po sebe chybu.
  • Pri tabuli rieši úlohu oveľa presnejšie ako do zošita.

Všeobecné možnosti úľav a tolerancií pre žiakov so ŠPU

  • Preferovanie ústnej formy skúšania pred písomnou.
  • V písomných prejavoch volíme takú formu skúšania, pri kt. stačí krátka odpoveď na položenú otázku.
  • Vhodné a osvedčené je písomné skúšanie formou predtlačeného testu s možnosťami voľby správnej odpovede.
  • Netrvajme na zbytočne dlhom zápise preberanej učebnej látky, pretože tieto poznámky nie sú použiteľné napr. pri domácej príprave z dôvodu nečitateľnosti.
  • Efektívnejšie je viesť žiaka v čase, keď ostatní robia zápis učebnej látky k vyhľadávaniu odpovedí z učebnice na otázky týkajúce sa preberaného učiva, k práci s encyklopédiou a pod.
  • Nehodnoťme chyby v písomnom prejave v náukových predmetoch, zamerajme sa na obsahovú správnosť.
  • Nehodnoťme chyby, kt. vznikli z nesprávneho prečítania textu, čo je napr. typický priestupok dyslektikov pri riešení slovných úloh v matematike (zlé prečítanie zadania úlohy, neadekvátny postup riešenia).
  • V matematických písomných prácach kontrolujeme nielen výsledky, ale aj správnosť postupu (môže dôjsť k chybám, kt. vznikli z nesprávneho vysporiadania sa s grafickým priestorom alebo z neschopnosti dodržať správnu úpravu).
  • Dysgrafikom tolerantne hodnoťme aj práce týkajúce sa rysovania, technických výkresov, výtvarných prác.
  • V náukových predmetoch kontrolovať pochopenie prečítaného textu.
  • Pri vyučovaní cudzích jazykov je vhodné preferovať učenie sa sluchom, nie vizuálne s cieľom sústrediť sa na zvládnutie základnej slovnej zásoby.
  • Snažme sa používať názorné pomôcky a multisenzoriálny prístup v priebehu vyučovacieho procesu.

 

Použitá literatúra:

Harčaríková T.: Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia. Iris 2010, ISBN 978-80-89238-31-6.