Narušený vývin reči (NVR)
O narušenom vývine reči hovoríme vtedy, ak má dieťa narušenú schopnosť rozumieť hovorenej reči a/alebo vyjadrovať sa rečou v porovnaní s rovesníkmi. NVR sa v rôznych vekových obdobiach prejavuje rôznymi symptómami, klinický obraz sa vekom a vývinom mení.
Pri NVR ide najčastejšie o jednu z týchto možností :
- NVR je sprievodný jav, teda jeden zo symptómov v klinickom obraze inej vývinovej poruchy a vyplýva z jej povahy (napr. vývin komunikačných schopností u detí s mentálnym postihnutím, autizmom, poruchou sluchu,..). Na tento druh narušenej komunikačnej schopnosti sa používa aj termín symptomatická porucha reči.
- NVR sa vyskytuje v klinickom obraze inej diagnózy, ale jeho prejavy sú oveľa závažnejšie, ako by sa dalo očakávať či vysvetliť na základe tejto diagnózy. Tu sa už predpokladá, že NVR existuje ako samostatný problém popri prejavoch hlavného ochorenia, ale jeho eiopatogenézu nepoznáme, vieme len, že súvisia s mozgovou patológiou a postihujú tzv. rečové zóny kôry.
- NVR ako samostatná nozologická jednotka (ochorenie) sa vyskytuje u detí, ktoré v ostatných oblastiach duševného a telesného vývinu neprejavujú žiadne očividné zaostávanie alebo deficity a pre vývin reči majú normálne sociálne podmienky. Pre tento typ NVR sa používa termín vývinová dysfázia (špecificky narušený vývin reči).
Vvývinová dysfázia (VD)
Špecificky narušený vývin reči
Vývinová dysfázia je špecificky narušený vývin reči v dôsledku raného (prenatálneho, perinatálneho, postnatálneho) poškodenia mozgu rôznej etiológie. Výrazne horšia je úroveň jazykových schopností v porovnaní s danými neverbálnymi intelektovými schopnosťami.
Porucha reči má systémový charakter a v rôznej miere zasahuje expresívnu aj impresívnu oblasť v rovine fonologickej, morfologicko – syntaktickej, lexikálno – sémantickej a pragmatickej, prítomné sú deficity v sémantickom spracovaní informácie. Negatívne ovplyvňuje intelektový vývin. Deti majú tiež deficity v oblasti jemnej motoriky, grafomotoriky, pamäti a kognitívne deficity. Znížená je celková psychická výkonnosť, pozornosť, zvýšená je unaviteľnosť. V školskom veku sa pridružujú poruchy učenia. Ovplyvnený je aj vývin osobnosti dieťaťa, jeho citová, motivačná, záujmová sféra, postavenie v rodine a budúca profesijná orientácia.
Je to veľmi rôznorodá skupina detí, pokiaľ ide o prejavy rečových porúch a ich rozsah. U detí sa môže, ale nemusí zistiť neurologická a psychiatrická symptomatika.
Porucha môže mať ťažisko v impresívnej alebo expresívnej reči, ale vždy ide o systémovú poruchu, ktorá ovplyvňuje celý rečový vývin. S vekom dieťaťa sa klinický obraz VD mení kvalitatívne aj kvantitatívne, a to individuálne od takmer úplného vymiznutia symptómov až po výrazné ťažkosti, pretrvávajúce do dospelosti.
V klinickej praxi sa častejšie vyskytuje u chlapcov. V rodinách detí v VD sa niekedy vyskytujú rodičia, starí rodičia, súrodenci, ktorí majú poruchu reči alebo ju mali v detstve. U detí s VD sa často vyskytuje nejednotná laterálna preferencia.
Terapeutický efekt o deti s VD zvyčajne nezodpovedá vynaloženému úsiliu.
Za dysfatické považujeme také dieťa, ktoré má primárne narušený vývin reči vo fonologickej, morfologicko-syntaktickej, lexikálno-sémantickej a pragmatickej rovine, a to v impresívnej aj expresívnej oblasti. O vzniku týchto porúch na báze mozgovej patológie svedčí výskyt pozitívnych známok v anamnéze, v aktivite, v grafomotorike, v jemnej motorike, vo verbálno – akustickej pamäti. Intelektové schopnosti sa zvyčajne pohybujú v pásme širšieho priemeru, s charakteristickým rozdielom medzi tzv. verbálnou a názorovou zložkou intelektu.
Deti bývajú diagnostikované spravidla okolo 5. – 7. roku, niekedy aj v staršom veku, keď po odklade školskej dochádzky má dieťa problém so zaškolením, alebo už v škole významne zlyháva.
Typický klinický obraz dieťaťa predškolského (3 – 6 rokov) veku s VD môžeme charakterizovať takto : hlavné symptómy sa najčastejšie viažu na ťažkosti v expresívnej reči, a to rôzne – vo výslovnosti to býva horšia zrozumiteľnosť reči, komolenie a skracovanie dlhších slov, nepresné opakovanie slov. Ťažkosti majú často pôvod v narušenom vnímaní a spracovaní reči, nie v samotnej výslovnosti hlások. Deficity v sluchovom spracovaní sa prejavujú najmä v problematickom rozlišovaní podobne znejúcich slov. Ťažkosti pri tvorbe viet a gramatickej stavbe reči – vety sú krátke, zle štylizované, deti si mýlia koncovky, málo alebo nesprávne používajú predložky a spojky. Obmedzený vývin slovnej zásoby – deti mnohé slová nie len nepožívajú, ale ani nepoznajú. Vyššie uvedené deficity sa premietnu v pragmatickej jazykovej rovine – deti spravidla ťažko nadväzujú kontakt, sú pasívnymi komunikačnými partnermi, nevyhľadávajú spoločné hry a aktivity.
V školskom veku sa klinický obraz mení. Vyzerá to tak, akoby v hovorenej reči ťažkostí ubúdalo a v učení pribúdalo. U niekoho pretrváva porucha aj vo výslovnosti, u iných sa reč po tejto stránke celkom upraví. Jazykový deficit sa však nevytráca, ale akoby sa „zvnútorní“ a prejde na vyššiu úroveň. Deficity sú ti hlbšieho charakteru: s uvedomovaním si hláskovej štruktúry slov, s osvojovaním si pravopisných pravidiel, s odbornými výrazmi a novými pojmami, s porozumením čítaného, s formulovaním vlastných myšlienok v hovorenej či písomnej forme.
Čítanie žiakov s VD – čítajú pomaly, robia veľa chýb, zamieňajú tvarovo a zvukovo podobné písmená, prehadzujú slabiky, redukujú a komolia slová, narušená býva prozódia, neoddeľujú vety ap. Rýchlosť čítania a kvalita porozumenia býva rôzna. Problematické porozumenie sa prejavuje najmä u starších detí v náukových predmetoch, nedokážu dobre reprodukovať väčší celok, nechápu abstraktné pojmy, výkon oslabuje dôležitosť pamäti. S vekom sa zlepšujú, ale veľa detí aj v staršom školskom veku číta pod hranicou sociálnej únosnosti.
Písanie žiakov s VD – vynechávajú, zamieňajú písmená, redukujú a komolia slabiky v dlhých slovách, nedodržiavajú hranice slov, neukončujú vety ap. Písmo býva neúhľadné až nečitateľné.
SJ a žiaci s VD – ťažkosti v uvedomovaní hláskovej štruktúry slova sa premietajú do písania a čítania. Najťažšie sú diktáty – zachytenie, porozumenie, podržanie v pamäti, uplatnenie gramatických pravidiel, prevedenie do grafickej podoby. Deti spravidla píšu tak ako vyslovujú. Veľmi problematický je sloh – vnútorné sformulovanie zmysluplného textu a jeho napísanie. Oveľa lepší je odpis.
Ostatné predmety – ťažšie zvládajú kreslenie pre nedostatočnú grafomotoriku, VV pre jemnú motoriku, HV pre nedostatok zmyslu pre rytmus, TV pre neobratnosť, zvlášť majú ťažkosti v CJ.
Prístup k žiakovi s VD v škole: citlivo treba pristupovať k ich klasifikácii a celkove k hodnoteniu. Aj keď majú veľa deficitov a ťažkostí v škole, nie sú duševne zaostalé. Majú veľmi individuálne tempo, vek nepredpokladá ich výkony, predpokladom je skôr úroveň porozumenia hovorovej reči. Mnohé deti majú dobrý intelektový potenciál. Všetky potrebujú zvláštne podmienky, vedenie a veľa porozumenia.
Osobnostný vývin detí s VD – narušený vývin reči vychyľuje z normy celý psychický vývin dysfatického dieťaťa, ovplyvňuje utváranie individuálneho vedomia, profilovanie osobnosti, vzdelávanie a zaradenie do života, má teda ďalekosiahle psychologické aj sociálne následky.
Prvé ťažkosti vznikajú v rodine, keď je dieťa malé a súvisia s úrovňou jeho hovorenej reči. Uvedomenie si deficitov prichádza v školskom veku. Deti sú menej obratné a šikovné, menej zhovorčivé, nevedia sa ľahko zblížiť, horšie sa vyjadrujú, ťažšie sa zapájajú do spoločných hier, majú problém v učení aj disciplíne, neuprednostňujú ich rovesníci a spravidla ani učitelia. Nevhodný prístup potom spôsobuje zmeny a poruchy osobnosti žiaka. Neurotizujúco na deti pôsobí neúcta, nepochopenie, zosmiešňovanie, problémy v rodine z dôvodu školskej neúspešnosti. Deti najčastejšie reagujú sociálnym útlmom, nezáujmom o okolie, o iné deti, nezapájajú sa do spoločných aktivít, len v nevyhnutných prípadoch komunikujú rečou, chýba im uvoľnenosť, bezprostrednosť, detská spontánnosť, typický je infantilizmus, závislosť od rodičov, chýba im samostatný úsudok a postoje, aktívne nenadväzujú kontakty s rovesníkmi, z konfliktov unikajú, sú pasívne a málo iniciatívne. Integrita osobnosti a optimálne podmienky pre jej rozvoj sa v školskom veku stávajú hlavným problémom, vyostrujú sa v období puberty, keď sa utvárajú najhlbšie a najintímnejšie základy osobnosti človeka.
Použitá literatúra:
Mikulajová M. – Narušený vývin reči, In: Kerekretiová a kol: Logopédia, UK v Bratislave, 2016
Mikulajová M, Rafajdusová I. – Vývinová dyfázia, Bratislava, 1993